Takmer ultra ľahká výbava do hôr o tom bude tento článok. Zároveň ho venujeme rýchlemu štýlu pohybu v horách. Tento štýl sa ľahko praktizuje hlavne vďaka (ultra)ľahkým veciam aj z Ferrino dieľne. Samozrejme, že cepíny, mačky, topánky a slipky 🙂 sme mali z inej outdoor dieľne.
Dnes sa jednalo a ľahké zimné prebehnutie z Téryho chaty na Baranie rohy a naspäť.
Použili sme na to ľahký Ferrino X- track 15 ruksak, ktorý je už legenda v našom dvojročnom náročnom outdoor športovaní. V našom prípade výborne pomáha preniesť nutné a ľahké veci podľa potreby. Nimi sú napríklad „fukerka“ bunda ktorá je malá spratná, ľahká, chrániaca proti vetru a v ideálnom prípade aj proti dažďu. Z Ferrino dieľne je tu takáto ultra ľahká fukerka „Kunene„.
Čo som napratal do ruksaku dokokopy :
- Ferrino Kunene vetrovku
- GoPro kameru
- Horolezecké mačky
- 0.5 l Termoska Extrém
Samozrejme, že počas projektov je potrebné mať aj tekutiny so sebou. V zimnom období sú kľúčové teplé tekutiny, ako čaj. Na to máme v tomto prípade malú a spratnú Extrem termosku o objeme 0,5 litra tekutín. Vrchnú vrstvu používam Softshell bundu Hoste. Výborná na takýto druh pohybu, pretože má sieťkou odvetraný chrbát a rovnako aj oblasť podpazušia, zároveň chráni pred vetrom a z ľahka dažďom do 10 000 mm vodného stĺpca. Jej obrovská výhova je veľmi dobre priliehavá kapucňa. Na nohách mám oblečené elastické nohavice Blouberg a pod nimi „dlhé spodky“. Táto kombinácia je teraz ideálna pretože mrzne a som v Tatrách.
Takto pobalený sa rozbieham bez mačiek okolo jedného z piatich Spišských plies. Dobieham pod žľab pod Baraním sedlom. Ako sa sklon zvyšuje už si pomáham počas behu cepínmi. Dobieham na plošinku, obúvam si mačky na topánky.
Ferrino ultra ľahká zimná výbava : Softshell bunda Hoste, špičkové elastické nohavice Blouberg, Legendárny veľmi odolný bežecký ruksak X- Track 15
Vybieham už priamo do žľabu, stehná horia ako sa patrí až prechádzam do rýchlej výstupovej chôdze. Takto po chvíľke prichádzam do Baranieho sedla.
žľab do Baranieho sedla
V sedle vidím famózne podmienky a čistú líniu hrebeňu na Baranie rohy. Rozhodujem sa teda pokračovať narýcho a naľahko.
Keď ste plní endforfínov, robíte kadejáke podivuhodné gestá 🙂
Cestu mi v jednom momente skríži ľahká lezecká pasáž, ktorú obleziem v celku rýchlo po skale a opäť som na choďákovom snehu. Takto ľahkým treverzom dobieham na vrchol Baraních rohov. 
Tu sa občerstvím, pofotím okolie, vydýcham, nazriem a obzriem si budúce projekty.
Ferrino termoska Extrem, ako vhodný zdroj na izoláciu tekutín počas výkonu
Baranie rohy a výhľad na téryho chatu
.Odtiaľto vidím všetky dostupné pohoria ako na dlani. Z horských chát vidno iba Téryho chatu. Chata pri Zelenom plese je ponorená v mori oblakov.
Okolo nie je nikto. Je to ticho, cítit samotu a zároveň naplnenie, keď sa otáčam dozadu otvárajú sa mi nové obzory pre hrebeňové „prebehy“. Fascinácia z týchto možnosti, je však prekrytá aj veľkým rešpektom z Vysokých Tatier, ktoré si vzali už toľko skvelých a talentovaných športovcov. Na to nesmieme nikdy zabúdať a nesmieme sa hanbiť aj hlavu skloniť. V horách máme mať rešpekt, ale nesmieme mať strach, v tedy už robíme niečo zle.
Takto naplnený pocitmi a víziami do zimy, sa vraciam naspäť po trase, dobieham k lezeckej pasáži, dávam cepíny na plece, obliezam ju a znovu bežim do sedla. Odtiaľ už len strmo dole žľabom, kde mi stehna horia ako malé fakle. Pri chate som za chvíľu. Spokojný odkladám zbrane, mačky, vstupujem dnu medzi milé osadenstvo a dávam si zaslúžené pivo s parádnym čajom.
Dnes to šlo ľahko a dobre, ale pravda je taká, že mi v tom pomohla hodne aj ľahká bežecká Ferrino výbava, s ochranou pred vetrom a dobrou dýchateľnosťou.
